"Víc prúžek - víc Adidas"

Keď nás kedysi v hlbokých deväťdesiatych rokoch na košickom blšáku chceli Vietnamci nalákať na svoje fejkové štvorprúžkové tepláky, ktorými mali kopcovito zahádzané pulty kovových stánkov s olupujúcou sa farbou, ťahali nás za rukáv a dookola omieľali, že "víc prúžek - víc Adidas". Po tých čosi vyše štyridsiatich rokoch zatvorených hraníc a prázdnych pultov boli u nás Vietnamci natoľko exotickí a tepláky natoľko populárne (po fialovom saku a bielych ponožkách týčiacich sa z čiernych lakoviek sa v hlbokých deväťdesiatych rokoch dlhodobo držali na tretej priečke😊), že nás ani nemuseli veľmi presviedčať. O jeden prúžok bližšie k svetoznámej kapitalistickej značke, navyše za dostupnú ľudovú socialistickú cenu, sa zrazu cítila byť minimálne polovica Košíc (a určite aj polovica Prešova, tam totiž vtedy nebol ani blšák).

Kvantita, väčšinou úplne na úkor kvality. Aj keď je pravda, že po tých čosi vyše štyridsiatich rokoch demagógie bolo pre mnohých z nás rozpoznanie skutočnej kvality len ťažko realizovateľnou úlohou.

Mňa po mojich čosi vyše štyridsiatich rokoch života už na viac prúžkov nikto nenaláka iba tak, nejakým "potiahnutím za rukáv". A myslím, že nielen preto, že iba prvých desať z tých rokov bolo demagogických. V tých mnohých ďalších som totiž, využívajúc čerstvo nadobudnutú slobodu výberu v tovaroch, v službách, vo vzťahoch, musela často nepríjemne prekvapená mnohokrát čeliť chabej kvalite a príliš krátkej dobe trvanlivosti fejkov.

Vietnamci tým teplákom medzitým viacnásobne (a celkom invenčne) zmenili dizajn, ale v honbe za ziskom už zrejme nezvýšilo na investície do kvality. Pulty mäsiarní už síce nezívali prázdnotou ako kedysi, ale v mojich obľúbených špekáčikoch bolo stále pramálo mäsa a priveľa kadečoho iného. Napriek tomu, že v meste zrazu ako huby po daždi vyrástlo množstvo nových kaderníckych salónov, z každého som odišla na hlave s niečím iným, ako som pôvodne chcela.

Máme však šťastie, že tá základná verzia softvéru manažmentu kvality vlastného života, s ktorou ako prednastavenou sa zrejme už rodíme, sa vekom a skúsenosťami dokáže veľmi účinne upgradovať. Ak nemáme zatvorené vlastné "hranice" a nesnažíme sa sami pred sebou utajiť prístupové kódy. Máme možnosť vybrať si a nainštalovať rôzne nové programy, ako napríklad "Nie je všetko zlato, čo sa blyští", "Menej je niekedy viac", "Ako sa nezahlcovať zbytočnosťami", "Návod na oddelenie zrna od pliev", "Pravidelný účinný detox" a mnohé iné. 😊

Vietnamci sa síce medzičasom z blšákov nasťahovali do historických interiérov meštianskych domov na Hlavnej, ale zrejme nie práve vysoké nájomné bolo dôvodom, prečo naďalej rigidne zotrvávali pri ich obľúbených programoch "Víc prúžek - víc Adidas" alebo "Po použití zahodiť". Už to nesledujem. Iba občas, idúc do sekáča popri ich výklade, sa pousmejem nad tým, že v oblasti dizajnu teplákov teda bezpochyby idú s dobou. 😊

Posledný piatok v mesiaci býva u nás na námestí burza starožitností. Rada tam chodím, aj keď poväčšine už iba kochať sa pohľadom, ak sa mi podarí nájsť niečo zaujímavé, staré, poškodené, s príbehom. Na rozdiel od Vietnamcov, neďalekí Japonci v zmysle životnej filozofie zvanej "Kintsugi" hľadajú krásu práve v miestach, kde došlo k poškodeniu či poraneniu. Vychádzajú z prastarej japonskej metódy, ktorá opravuje poškodenú keramiku zlatom, pretože považuje opravu akéhokoľvek zlomeného predmetu za oveľa lepšiu, než snahu toto poškodenie zakryť (inak, krásna myšlienka...). Nejde im o biznis postavený na falošných prúžkoch navyše, nachádzajú kvalitu v skutočných prasklinách. Ak by nám "Kintsugi" alebo "Wabi-sabi" znelo príliš cudzo, takýto program v softvéri by sme mohli nazvať napríklad "Viac prasklín - viac autenticity."

Okrem burzy starožitností hľadám autenticitu aj v ľuďoch. Kvalitu, nie kvantitu. Moji blízki, tí "praví orechoví", ktorých je len o čosi viac ako šafranu😊, sú veľmi kvalitní. Poznajú dobre môj príbeh a ja, domnievam sa, poznám ten ich. Skúšame nájsť čaro v našich prasklinách a po kúskoch ich postupne vypĺňame niečím, o čom veríme, že je to zlato. Navyše, po mojich negatívnych skúsenostiach s vietnamskými teplákmi z hlbokých deväťdesiatych rokov môžem s istotou potvrdiť aj to, že moji blízki sú na rozdiel od nich trvanliví. Už toho so mnou naozaj vydržali veľa.

Môjmu softvéru manažmentu kvality života sa snažím pri každej príležitosti dopriať možnosť aktualizácie a on ma na oplátku spoľahlivo naviguje stále k tej istej kaderníčke či za jednou konkrétnou značkou kvalitných špekáčikov. V rámci programu "Pravidelný účinný detox" tiež pre mňa vytvoril opakujúcu sa offline udalosť "Wabi-sabi káva s kamoškami", lebo veď život prináša neustále nové a nové praskliny, ktoré je dobré spoločne tmeliť. 😊

Kvalita, úplne spokojne aj na úkor kvantity.