O NÁDEJI, ŠALVII a REBRANDINGU alebo Neexistuje balvan taký ťažký, aby jedného ráno nemohol byť odvalený

Počas Veľkej noci sa mi podarilo dočítať knihu Život na našej planéte od Sira Davida Attenborougha, najznámejšieho britského tvorcu prírodopisných dokumentov. Hoci bola na moju (príbehy milujúcu) dušu až príliš preplnená faktami a číslami, práve tie mali za cieľ presvedčiť aj posledných neveriacich či zľahčujúcich "Tomášov", že to, čo sme za posledné desaťročia spáchali na našej planéte, je naozaj devastačné. Autor nás upozorňuje, že živá príroda (ktorá je cyklická nielen vo vzťahu k ročným obdobiam) už niekoľkokrát prežila masové vymieranie, nemôžeme však automaticky predpokladať, že sa to podarí aj nám - ľudom. Neskončí však pri svedectve vyvolávajúcom v čitateľovi znepokojenie či dokonca strach. Odhalením hlbších súvislostí a zákonitostí prírodných procesov, ktoré spoznal vďaka celoživotnému pozorovaniu divokej prírody, nás trpezlivo nechá im porozumieť a hneď na to nám ponúknutím konkrétnych riešení (ako napr. obnova divočiny, biodiverzity či skutočná revolúcia v oblasti trvalo udržateľného rozvoja) načrtne spôsob, ako napraviť svoje chyby a vrátiť svet do stavu, keď náš druh ešte žil v súlade s prírodou. Jediné, čo k tomu vraj potrebujeme, je vôľa... Vystraší nás, aby nám však hneď vzápätí na to ponúkol NÁDEJ.

Podľa wikipédie je NÁDEJ dúfanie, dôvera v budúcnosť, optimizmus a očakávanie kladných výsledkov v budúcnosti.

Verím, že nie je náhoda, že som knihu s takýmto posolstvom dočítala práve na Veľkú noc, kedy mi otázka NÁDEJE rezonuje silnejšie než kedykoľvek predtým (na náhody neverím, v NÁDEJ ešte áno😊). Biblický príbeh Veľkej noci je totiž aj z toho svetského pohľadu možné vnímať ako príbeh NÁDEJE. 

NÁDEJE spočívajúcej v cyklickosti života a sveta - že po búrke vždy raz vyjde slnko, že aj tá najťažšia životná fáza je len časovo ohraničenou periódou v neustále sa obnovujúcom cykle.

NÁDEJE spočívajúcej v istote konca - že neexistuje balvan tak ťažký, aby jedného rána nemohol byť odvalený.

NÁDEJE spočívajúcej vo význame zvládnutých ťažkostí či zmysle prežitého utrpenia - ktorý môžeme všetci bez ohľadu na vierovyznanie nájsť vo svojom vlastnom "zmŕtvychvstaní" či "znovuzrodení" (hovorí Vám niečo logoterapia Viktora E. Frankla?😊).

A aj keď Ježiš to na Veľkonočnú nedeľu dal z človeka rovno na Boha, my s našimi menšími trablami budeme isto vďační aj za určitú formu "upgradu nášho softvéru" či "rebrandingu našej obchodnej značky", ku ktorým nás môže prekonávanie problémov pri troche sebauvedomenia celkom úspešne priviesť. 😊

(A propos, na dôkaz, že som túto novodobú terminológiu popri tej novozákonnej nepoužila úplne odveci😊, dávam do pozornosti význam slova "rebranding" - revitalizácia, t. j. znovuzrodenie značky.)

Lebo bez prežitia Veľkého piatku by sme nepochopili Veľkonočnú nedeľu, bez poznania smútku by sme nedokázali oceniť radosť, bez prekonania ťažkostí by sme si tak dobre neužili vnútorný pokoj.

Tak ako bez zimnej hibernácie by príroda nemohla tak krásne bujaro rozkvitnúť, ako to dokáže každú jar.

Pozerám na šalviu lekársku v mojej improvizovanej bylinkovej záhradke na terase a premýšľam, ako napriek tomu, že ju každú jeseň nechám vyschnúť na pahýľ a v zime vymrznúť v črepníku, statočne každú jar zapustí listy a vyrastie zase o kúsok vyššie. Každou zimou je však odolnejšia, spodky stoniek jej viac spevnejú a zdrevnatejú. Silnie. Viem, viem, je to poloker a navyše poloker viacročný, tak musí 😊... ale práve to je to čaro prirodzených cyklov a zákonitostí v prírode. Zima príde vždy, s tým nič nenarobí ... a každú jar si zrejme nanovo povie "no, moja, mušiš še pozbirac, bo nikto iny ce nepozbira"😊😊

Cyklus. Všetko v živej prírode je cyklické, jedno nadväzuje na druhé, všetko sa vo vzájomných vzťahoch prirodzene obnovuje. Len homo sapiens sapiens svojou umelou činnosťou mnohé z týchto cyklov za posledné desaťročia priveľmi narušil, čím prírode napáchal veľké množstvo škôd. Nechcel sa prirodzeným cyklom prispôsobiť, chcel ich ovládať. (Už ani cyklus ročných období nie je to, čo kedysi prirodzene býval.)

Sir David Attenborough nám však ešte dáva poslednú šancu. Vidí NÁDEJ. Víziu znovuzrodenia. Dáva nám tip na efektívny rebranding, ktorým môžeme napraviť svoje chyby a vrátiť svet do stavu, keď náš druh ešte žil v súlade s prírodou.

Lebo tak ako biblický príbeh Zmŕtvychvstania Krista, aj ten jeho príbeh bol napísaný preto, aby sme vedeli, že neexistuje balvan tak ťažký, aby jedného rána nemohol byť odvalený. Len je potrebné prijať cyklickosť nášho sveta, našich životov, a to vo všetkých ich významoch. Je potrebné zvyknúť si na istotu cyklickej zmeny a prijať s tým spojené konce a začiatky.

Áno, aj konce, lebo bez prijatia koncov by nám mohla chýbať NÁDEJ na nové začiatky.